The Gilded Age: Cesta USA k hospodárskej dominancii (vývoj v rokoch 1877 – 1900)

V rozpätí troch desaťročí po občianskej vojne a následnej obnove zažili Spojené štáty hospodársky rozmach, ktorý pretvoril ich prevažne agrárny a rurálny charakter na vysoko urbanizovanú priemyselnú veľmoc. Technologický pokrok spolu s nárastom objemu výroby v relatívne silne konkurenčnom prostredí vyústil do zvýšenia životnej úrovne a nástupu fenoménu voľného času u širokých spoločenských vrstiev. Industrializácia so sebou zároveň priniesla sociálne problémy charakterizované štrajkovými hnutiami za lepšie pracovné podmienky. Politici museli čeliť novým výzvam spojeným so stálym prílevom imigrantov a silnejúcim emancipačným hnutím žien, černochov a Indiánov. Obzvlášť negatívnym javom bol rozširujúci sa lobizmus na federálnej úrovni, ktorý sa popri trustoch využíval ako účinný nástroj netrhovej likvidácie konkurencie.

V dôsledku svojich kontroverzných stránok sa pre toto obdobie v americkej historiografii zaužíval termín The Gilded Age (pozlátený vek), adaptovaný z románu Marka Twaina a Charlesa Dudleyho Warnera The Gilded Age: A Tale of Today (1873), ktorým satiricky kritizovali  politický život vo Washingtone, D. C., najmä prítomnú korupciu.1 Twain metaforicky vyjadril, že pod „zlatým leskom“ sa skrýval „nános“ korupcie, pochybných obchodných praktík, politických škandálov a narastajúceho materializmu.2 Avšak pôvodne týmto referoval k prezidentovaniu Ulyssesa S. Granta a súčasný význam ako označenie historického obdobia získal Gilded Age až neskôr, aj zásluhou vtedajších historikov.3

Menej frekventovaným obdobným pomenovaním tejto éry je The Great Barbecue, ktorý uviedol historik Vernon Louis Parrington prirovnávajúc lobizmus k hostine, na ktorej vláda ako hostiteľ udeľovala rôzne výhody – pozemky, subvencie, colnú ochranu pred zahraničnou konkurenciou a pod.4

V spojitosti s pozláteným vekom sa používa aj pojem druhá priemyselná revolúcia, ktorý sa ale týka technologického rozmachu v rokoch 1870 – 1914 (s predvojom od 50. rokov 19. storočia) v širšom kontexte Spojených štátov a západnej Európy.

Chronologické ohraničenie Gilded Age (pozri príloha č. 1) je v americkej historiografii diskutabilné.  Niektorí historici ho vymedzujú ako obdobie od konca občianskej vojny (1865) do vypuknutia španielsko-americkej vojny (1898), zatiaľ čo iní sa sústreďujú na osoby dvoch kľúčových prezidentov, na základe ktorých považujú za počiatok tejto epochy atentát na Abrahama Lincolna (1865) a za záver nástup Theodora Roosvelta do prezidentského úradu z pozície viceprezidenta zavraždeného Williama McKinleya (1901).5

Emeritný profesor histórie Vincent P. DeSantis, ako aj viacerí ďalší historici, kladie začiatok pozláteného veku do roku 1877, v ktorom sa končí povojnová éra obnovy (Reconstruction era).6 Historik Thomas Adams Upchurch oproti tomu určil za počiatočný medzník rok 1869, kedy sa po škandále „čierneho piatku“7 presunula pozornosť verejnosti z rasových a politických problémov Juhu na celonárodné politicko-ekonomické záležitosti. Ako ďalší dôvod pre výber tohto medzníka uvádza, že: „dokončenie transkontinentálnej železnice v tom istom roku malo obrovský dopad na spôsob, akým Američania nazerali na seba a na svoju krajinu – kolektívne vedomie národa sa začalo presúvať od občianskej vojny, obnovy, [...] k technickému pokroku, hospodárskemu rastu, expanzii na západ, jednotnému cieľu a národnej hrdosti.“8

Datovanie záveru je taktiež nejednoznačné, čo súvisí s neustáleným datovaním začiatku nástupnickej progresívnej éry (Progressive era), ktorý sa ako medzník používajú 90. roky 19. storočia – hospodárska kríza v roku 1893 alebo prezidentské voľby 1896.9 Najčastejšie uvádzaným medzníkom je rok 1900, kedy sa politicky presadili predstavitelia progresívneho hnutia (Progressive Movement).10


Hospodársky vývoj

Dôležitým determinantom hospodárskeho rozvoja bola železničná doprava, od ktorej záviselo územné rozširovanie komoditného a spotrebiteľského trhu. Železničné spoločnosti sa stali prvými veľkými podnikmi, objektom veľkých investícií a vďaka výstavbe nových tratí aj veľkým odberateľom železa, ocele, dreva a potrieb pre stavebných robotníkov.

V 60. rokoch 19. storočia prepájalo 48 000 km tratí najmä štáty východného pobrežia a stredozápadu, pričom chýbalo účinné spojenie na západ cez rieky Hudson a Ohio.11 V roku 1862 Kongres zákon, ktorým poveril novovzniknuté akciové spoločnosti Union Pacific Railroad Company (UP) a Central Pacific Railroad Company of California (CP) výstavbou transkontinentálnej železnice zo Sacramenta v Kalifornii do Omahy v Nebraske. Na tento účel boli vyčlenené federálne pozemky v šírke 122 m pre samotnú trať, ďalšia pôda na umiestnenie skladov a tiež bola povolená ťažba dreva z priľahlých lesov.12 Federálna vláda udelila pôžičky na každú míľu položenej trate v závislosti od náročnosti terénu – 16 000 USD pri rovine, 32 000 USD pri priemernom teréne a 48 000 USD v hornatých oblastiach.13 Celý projekt bol slávnostne dokončený 10. mája 1869, keď sa UP stavajúca od východu a CP zo západu stretli v lokalite Promontory Point na brehu Veľkého soľného jazera v Utahu.

So stavbou transkontinentálnej železnice sa spájal prvý veľký prípad sprenevery verejných zdrojov, odhalený v roku 1872, ktorý spočíval v tom, že štatutári UP založili dcérsku spoločnosť Crédit Mobilier of America, ktorá figurovala ako subdodávateľ UP a účtovala mu prehnané čiastky za prácu na výstavbe. Vďaka umelo navýšeným nákladom získal UP podstatne viac zdrojov od federálnej vlády, než bolo potrebných na dokončenie železnice. Z takto vytvoreného mechanizmu profitovali aj vysoko postavení Republikáni, vrátane viceprezidenta Schuylera Colfaxa, predsedu Snemovne reprezentantov Jamesa G. Blaina a budúceho prezidenta Jamesa A. Garfielda.14 Podľa zistení vyšetrovacieho výboru Snemovne reprezentantov bolo spreneverených 23 miliónov USD.15

Naproti tomu väčšina železničných tratí bola financovaná zo súkromných zdrojov, prostredníctvom emitovaných cenných papierov obchodovaných hlavne na Newyorskej burze cenných papierov (New York Stock Exchange). Spoločnosti, ktoré získali štátnu dotáciu, museli vláde zaručiť právo na prepravu pošty za nízke ceny a byť neustále k dispozícii na presun vojsk.16 Výhodou bola možnosť spolupráce s telegrafnými spoločnosťami – napr. Western Union ponúkala telegrafnú službu zdarma výmenou za možnosť postaviť telegrafné stĺpy popri železničných tratiach.17 Zavedenie telegrafu železniciam umožnilo bezpečnejšiu a efektívnejšiu dopravu.

V 70. a 80. rokoch zažila výstavba železníc rapídny nárast – z 150 400 km (1870) vzrástla dĺžka tratí na 267 200 km (1880) a následne na 318 400 km (1890).18 Samotný rozsah železníc ale nebol jediným faktorom ovplyvňujúcim hospodársky vývoj, keďže v dôsledku veľkého množstva dopravcov, a s tým súvisiacim nejednotného štandardu rozchodu koľají,19 bol pri preprave tovaru na dlhšie vzdialenosti nutný prechod viacerými prekládkovými stanicami, čo vyúsťovalo do vyšších nákladov. Historik John F. Stover popisuje, že: „prekážky plynulej doprave neboli spôsobené len chýbajúcim celkovým plánovaním, ale tiež silnými lokálnymi ekonomickými záujmami. Majitelia hostincov, pohoniči a nosiči boli spokojní, že ani jeden vlak prichádzajúci do Richmondu alebo Philadelphie fyzicky nemohol prejsť na ďalšiu trať vedúcu z mesta.“20

Zatiaľ čo federálna unifikácia rozchodu koľají narážala na odpor niektorých kongresmanov, na trhu dochádzalo akvizíciami k budovaniu veľkých železničných spoločností. Najúspešnejším v tejto oblasti bol Cornelius Vanderbilt, ktorý získal skúsenosti a kapitál 11 mil. USD už pred občianskou vojnou v parníkovej doprave, vďaka čomu si vyslúžil prezývku Komodor (Commodore).21 Do roku 1869 sériou burzových operácií získal kontrolu nad traťami New York Central Railroad (NYC RR), Hudson River Railroad a New York & Harlem Railroad, čím skonsolidoval trasu z New Yorku do Buffala. Jeho snaha ovládnuť aj konkurenta Erie Railroad (ER) viedla ku konkurenčnej „vojne“, (pozri príloha č. 2) v ktorej prezident ER Daniel Drew nadhodnocoval akcie vlastnej spoločnosti,22 aby tak neutralizoval Vanderbiltovu snahu získať túto železnicu prostredníctvom skúpenia jej akcií. To viedlo nielen k veľkým finančným stratám na Vanderbiltovej strane, ktorý od svojho zámeru upustil, ale zanechalo aj negatívnu stopu na finančnom trhu, keďže Drewov úspech v odrazení agresívnej akvizície inšpiroval ďalšie spoločnosti, ktoré následne začali využívať manéver nadhodnocovania akcií.23

Pod Vanderbiltovym vedením sa NYC RR podarilo zvýšiť efektivitu dopravy – mnohé železnice spoločnosti boli prebudované z jednokoľajových na dvojkoľajové a všetky boli renovované.24 Zároveň dbal na znižovanie nákladov, napr. zákazom ozdobných náterov lokomotív. Vďaka tomu bola spoločnosť schopná vyplácať akcionárom ročnú dividendu vo výške 6 – 8 %25 a bez škôd prestála aj veľkú depresiu (1873 – 1879) po krachu viedenskej burzy.26 Vo vedení spoločnosti pokračoval jeho syn William Henry Vanderbilt, ktorý postupnou expanziou na Severovýchode vytvoril z NYC RR najväčšiu železničnú spoločnosť v USA. Podobný zlučovací proces prebiehal aj v iných častiach krajiny, až v roku 1900 dve tretiny všetkých železníc (cca 212 267 z 318 400 km) vlastnilo sedem spoločností.27

Budovanie a zefektívňovanie železníc je v americkej historiografii vnímané ako kľúčový faktor pri rozvoji priemyslu. Avšak v 60. rokoch 20. storočia ekonomický historik Robert W. Fogel spochybnil ich nezastupiteľnú úlohu na základe ním vyvinutého kliometrického modelu social savings.28 Podľa výsledkov jeho výskumu určil, že prínos železničnej dopravy do roku 1890 činil cca 2,7 % HNP – z hľadiska nižších prepravných nákladov voči alternatívnemu použitiu splavných kanálov a skvalitnenej cestnej siete.29 Tento prístup si vyžiadal značnú kritiku akademickej obce. Napr. profesor histórie Julius Rubin na jednej strane ocenil komplexnosť Fogelovho výskumu, ale zároveň vytkol podcenenie neekonomických faktorov rozvoja železníc – sociálne, psychologické a politické následky, ktoré ovplyvnili dlhodobý hospodársky rast. Za tie považuje najmä technické zručnosti získané pri stavbe tratí, výrobe lokomotív, rýchlejšie cestovanie a taktiež nové prístupy v podnikovom hospodárstve a finančníctve, keďže železnice boli prvými veľkými modernými korporáciami.30 Čiastočne nadväzujúc na Fogelov výskum, ekonómovia Dave Donaldson a Richard Hornbeck prišli k záveru, že železničná doprava mala rozhodujúci význam pre distribúciu výrobkov poľnohospodárskeho sektora, pre ktorý by absencia železníc znamenala stratu vo výške 3,4 % HNP, pričom kanálová doprava by bola schopná nahradiť len cca 13 % strát a zlepšená cestná sieť cca 20 % strát.31

Samotné rozširovanie železničnej siete bolo len jedným z charakteristických čŕt amerického hospodárstva v tomto období. Technologické inovácie a investície sa prejavovali aj v priemysle a službách. Situáciu naprieč celým ekonomickým spektrom vystihuje David Ames Wells, zvláštny komisár pre štátne príjmy: „V posledných piatich rokoch [1864 – 1869] sa [...] vyrobilo viac ocele, vyťažilo sa viac uhlia, medi a dreva [...] postavilo sa viac domov, obchodov a dielní [...] a bolo vyťažené, spracované a vyvezené väčšie množstvo ropy než počas akéhokoľvek porovnateľného obdobia v dejinách tejto krajiny.“32 Podľa štatistík vzrástol nominálny HNP z 9,12 mld. v roku 1877 na 12,14 mld. USD v roku 1880 (o 25 %) a do konca obdobia pozláteného veku si aj napriek miernemu výkyvu v polovici 90. rokov udržiaval stúpajúcu tendenciu a na prelome storočí dosiahol vyše dvojnásobok pôvodného stavu z roku 1877 – 19,40 mld. USD (1900).33 (pozri príloha č. 3) Z indexu priemyselnej produkcie USA ekonóma Josepha H. Davisa vyplýva, že objem priemyselnej výroby (vrátane ťažobného priemyslu) vzrástol v rokoch 1877 – 1900 takmer štvornásobne.34 Nárast sa najviac prejavil v metalurgickom priemysle (8-násobok výroby), strojárstve (5,6-násobok), potravinárstve (4,7-násobok) a petrochemickom priemysle (4,4-násobok).35

Vzostup petrochemického priemyslu súvisel s tým, že v 50. rokoch 19. storočia výrazne klesla ponuka veľrybieho oleja, ktorý sa používal ako hlavné palivo do svietidiel. Petrolej získavaný z povrchových ložísk nestačil uspokojovať rastúci dopyt, preto sa pristúpilo k hľadaniu veľkých, podzemných nálezísk. Prelom nastal v roku 1859, keď Edwin L. Drake narazil na bohaté podzemné ložiská ropy v Oil Creek Valley na severozápade Pennsylvánie.36 Ako uvádzajú historici George B. Tindall a David E. Shi: „Hospodársky význam pensylvánskej naftovej horúčky v šesťdesiatych rokoch zďaleka prevýšil význam kalifornskej zlatej horúčky päťdesiatych rokov.“37

V roku 1862 vstúpil do tohto rodiaceho sa odvetvia John D. Rockefeller, ktorý spolu so svojim obchodným partnerom Mauricom B. Clarkom vložili kapitál 4000 USD do malej rafinérie chemika Samuela Andrewsa, vďaka ktorého odborným znalostiam v spracovávaní ropy sa ich investícia niekoľkonásobne zhodnotila. Len v rozpätí troch rokov dokázala ich spoločnosť zdvojnásobiť objem výroby petroleja a získala tak dominantné postavenie v Clevelande, centre petrochemického priemyslu.38 Následne Rockefeller a jeho spoločníci zlúčili svoje podnikateľské aktivity do Standard Oil Company of Ohio (SO), založenej v roku 1870 s kapitálom 1 mil. USD. Nadchádzajúcu hospodársku krízu (1873) využili na lacné skúpenie krachujúcich rafinérii v Pennsylvánii a New Yorku.39

Spoločnosť sa zamerala na horizontálnu integráciu petrochemického priemyslu – zisk monopolného postavenia. Na tento účel Rockefeller spolu so svojimi spolupracovníkmi vytvorili schému, podľa ktorej mali byť zásielkam rafinérií Standard Oil, sprostredkovaným cez South Improvement Company,40 poskytované tajné rabaty na železniciach, zatiaľ čo ich konkurencii mali byť ponechané pôvodné poplatky. Zisky plynúce z tejto dohody boli z väčšej časti vyplácané South Improvement Company, pričom železniciam bola zaručená stála objednávka na prepravu veľkého množstva ropy. Navyše mali železniční dopravcovia denne informovať o konkurenčných zásielkach a sprístupniť svoje účtovnícke záznamy.41 Samotnú realizáciu tohto plánu prekazila rýchla mobilizácia ťažiarov a spracovateľov ropy, ktorí sa zišli po prudkom zdvihnutí železničných poplatkov za prepravu ich zásielok, sformovali Zväz producentov petroleja (Petroleum Producers' Union) a požadovali okamžitý zásah úradov.42 Aj napriek tomu, že bola celá schéma po zverejnení rozpustená, Rockefeller využil túto situáciu na odkúpenie niektorých konkurenčných rafinérií.

Na skoordinovanie podnikania právnici Standard Oil využili angloamerický právny inštitút trustu. V roku 1882 zverilo všetkých 37 akcionárov rôznych rafinérií svoje akcie deviatim poverencom, výmenou za trustové certifikáty zaručujúce dividendu, pričom stratili rozhodovaciu právomoc. Po tom, čo Najvyšší súd v Ohiu v roku 1892 nariadil rozpustenie tohto trustu, bola Standard Oil reorganizovaná ako holdingová spoločnosť.43

Trust ako forma organizácie štruktúry podnikania sa následne uplatnil aj v ostatných odvetviach. Častý negatívny vplyv trustov na voľnú trhovú súťaž ako aj rozšírený lobizmus (pozri príloha č. 4) viedli k prijatiu Shermanovho antitrustového zákona 2. júla 1890. Táto prvá americká antimonopolná legislatíva posudzovala snahu o monopolizáciu obchodu ako zločin, za ktorý mohol súd uložiť korporácii pokutu do výšky 100 mil. USD.44

Po petrochemickom priemysle druhú významnú zložku hospodárstva tvorilo hutníctvo, ktorého rozvoj nastal najmä po aplikovaní Bessemerovho procesu – moderného spôsobu výroby ocele. Z Británie tieto znalosti doviezol železničný investor Andrew Carnegie keď sa na jednej zo svojich služobných ciest v roku 1872 stretol s vynálezcom technológie, Henrym Bessemerom.45 Po návrate do USA Carnegie založil podnik Carnegie, McCandless & Company a dal postaviť dovtedy najväčší oceliarsky závod na svete – J. Edgar Thomson Steel Works v Pennsylvánii.46 Na rozdiel od Rockefellera zvolil Carnegie stratégiu vertikálnej integrácie – pôsobnosť spoločnosti rozšíril na ťažobu železnej rudy, železničnú a lodnú dopravu atď., čím eliminoval svoju závislosť na externých dodávateľoch a posilnil pozíciu na trhu.47 V roku 1901, po tom čo sa rozhodol odísť z podnikania, predal svoju spoločnosť za 480 mil. USD investičnému bankárovi Johnovi Pierotovi Morganovi, ktorý fúziou s ďalšími oceliarňami vytvoril U. S. Steel, prvú spoločnosť s kapitálom vyše miliardy USD.48

Vrchol americkej hospodárskej a technologickej dominancie predstavoval rýchly vzostup nového odvetvia – elektroenergetiky a výroby s tým súvisiacich elektrotechnických spotrebičov, najmä žiaroviek. Za množstvami týchto vynálezov stál Thomas Alva Edison, ktorého Edison Illuminating Company v roku 1882 dodávala elektrickú energiu z elektrárne Pearl Street Station 85 spotrebiteľom v New Yorku.49 Keď v roku 1888 Edisonov najväčší konkurent inžinier George Westinghouse zdokonalil motor na striedavý prúd, elektrina našla široké využitie ako nový zdroj energie v priemysle.50 Inovátorského ducha pozláteného veku vystihuje aj štatistika Patentového úradu USA, ktorý zatiaľ čo v období 1861 – 1865 zaregistroval 20 725 patentov, v posledných piatich rokoch storočia sa ich počet zvýšil na 112 188. (pozri príloha č. 5)

 

Sociálny vývoj

Obdobie intenzívnej industrializácie sa výrazne odrazilo na demografickej štruktúre USA. Spočiatku tvorili väčšinu továrenských robotníkov prisťahovalci z vidieka, bývalí farmári, ktorí odišli do miest za vidinou lepšieho uplatnenia alebo z finančných dôvodov. Zvyšujúci sa dopyt po lacnejšej pracovnej sile lákal stále väčšie množstvo imigrantov. Z tohto dôvodu mnohé veľké spoločnosti, najmä železnice, zriaďovali v Európe náborové stanice a finančne zabezpečovali cestu ich budúcich zamestnancov do USA.

Prvou výraznou prisťahovaleckou skupinou boli Číňania z mesta Kanton, ktorí sa do veľkej miery podieľali na výstavbe prvej transkontinentálnej železnice. V 80. rokoch tvorili devätinu obyvateľstva Kalifornie, pričom museli čeliť rasovým predsudkom aj nenávisti zo strany odborov a robotníkov, ktorí ich vinili pre ochotu pracovať za nižšie mzdy. Dôsledkom bolo prijatie zákona o pozastavení čínskej imigrácie v roku 1882.51

Avšak najväčšie množstvo imigrantov bolo európskeho pôvodu. V období rokov 1871 až 1900 sa do USA prisťahovalo 10 562 761 Európanov, najviac z Nemecka, Írska, Talianska, Habsburskej monarchie, Veľkej Británie a Ruska. (pozri príloha č. 6) Motívom bol útek pred politickou perzekúciou, hospodárskou krízou, náboženským prenasledovaním (napr. u Židov z Ruska), ale aj vidina dobrého zárobku v rozvíjajúcom sa priemysle. Imigranti mali tendenciu usádzať sa blízko práce a vytvárali etnické resp. krajanské kolónie. V roku 1870 tvorili až tretinu všetkých robotníkov. Keďže spravidla prichádzali z horšieho ekonomického prostredia boli ochotní pracovať za nižšie mzdy – napr. v oceliarstve zarábal imigrant cca 12 USD týždenne, zatiaľ čo rodený Američan pracoval za 22 USD týždenne.52 Taktiež z dôvodu, že boli často spolu s černošskými robotníkmi často využívaní ako záložní pracovníci, odbory lobovali za obmedzenie imigrácie. Napokon v roku 1885 Kongres vyhovel ich žiadosti a zakázal prisťahovalectvo prostredníctvom náborových stredísk.53

Negatívnou stránkou života továrenských robotníkov boli najmä náročné pracovné podmienky a vysoká úrazovosť, čo sa týkalo hlavne hutníckych závodov. Napr. pracovný čas v Carnegiho oceliarňach činil 12 hodín denne, 6 dní v týždni, pričom robotníci pracovali v blízkosti roztaveného železa.54 Ich priemerný ročný zárobok činil 490 USD.55 Avšak do konca storočia nominálne hodnoty miezd zaznamenali nárast o 10 %, pričom sa následkom znižovania cien tovarov a zlatého štandardu v monetárnej politike zvýšila aj ich reálna hodnota.56 (porovnaj príloha č. 7)

Vo všeobecnosti možno považovať obdobie posledných tridsiatich rokov 19. storočia v americkej histórii za éru, počas ktorej sa USA stali hospodársky najsilnejšou krajinou sveta, čím prekonali priemyselného lídra Veľkú Britániu. Na začiatku 20. storočia sa Američania tešili jednej z najvyšších životných úrovní. Tienisté stránky tohto obdobia, akou boli korupčné škandály, zneužívanie trustov či slabé pracovnoprávna ochrana zamestnancov tovární sa stali hlavnou témou kampaní reformných politikov, ktorí ovplyvnili nasledujúci vývoj – nástup progresívnej éry.



[1] v českom vydaní ako Pozlacený věk. Praha : Státní nakladatelství krásné literatury a umění, 1962. 525 s.
[2] Tindall, George B. – Shi, David E. USA. Praha : Lidové noviny, 1994, s. 431. V českej literatúre sa používa aj preklad „zlatý vek“ (napr. Tindall, George B. – Shi, David E. USA..., s. 431. Názov 21. kapitoly: Gilded-Age Politics and Agrarian Revolt → „Politika zlatého věku a vzpoura zemědělců“), avšak vzhľadom na pôvodný význam termínu je v tejto práci ako preklad použitý „pozlátený vek“.
[3] DeSantis, Vincent P. The Gilded Age In American History [online]. In Hayes Historical Journal : A Journal of the Gilded Age. ISSN 0364-5924, Winter 1988, vol. VII., no. 2. [cit. 2014-04-27].
[4] „Kongres disponoval cennými darmi, ktoré mohol udeliť v pozemkoch, clách, subvenciách, výhodách rozličných druhov; a keď vplyvní občania vyslovili svoje želania úradujúcim štátnikom, prívetiví politici pretvorili vládu na dobrú vílu akú si voliči priali. Začala sa obrovská hostina (v origináli – barbecue), na ktorú boli pozvaní zrejme všetci. No istotne nie úplne všetci, nenápadné osoby [...] boli prehliadnuté.“  Citované podľa Parrington, Vernon Louis. The Beginnings of Critical Realism in America : Main Currents in American Thought. vol. III. New Brunswick (NJ) : Transaction Publishers, 2013, p. 23.
[5] Upchurch, Thomas Adams. Historical Dictionary of the Gilded Age. Lanham (MD) : Scarecrow Press, 2009, p. xxxviii.
[6] DeSantis, Vincent P. The Gilded Age In American History…; Perry, Elisabeth Israels – Smith, Karen Manners. The Gilded Age & Progressive Era. Oxford; New York : Oxford University Press, 2006, p. 6.
[7] pokus o ovládnutie trhu so zlatom Jayom Gouldom a Jimom Fiskom, ktorí využili konexie s prezidentom Ulyssesom S. Grantom. Pozri Tindall, George B. – Shi, David E. USA..., s. 364.
[8] Upchurch, Thomas Adams. Historical Dictionary of the Gilded Age..., p. xxxviii.
[9] Sutch, Richard. Wealth Accumulation in the Gilded Age : The U.S. Wealth-Age Profile for 1870. [Riverside] : University of California, 2011, p.1.
[10] Perry, Elisabeth Israels – Smith, Karen Manners. The Gilded Age & Progressive Era…, p. 6.; Upchurch, Thomas Adams. Historical Dictionary..., pp. xxviii-xxix.
[11] Davidson, James West – Lytle, Mark H. The United States : A History of the Republic. Englewood Cliffs (NJ) : Prentice-Hall, 1981, p. 381.
[12] § 2 – 3, Pacific Railway Act of July 1, 1862, 12 Stat. 489
[13] Hofstadter, Richard – Miller, William – Aaron, Daniel. The United States : The History of a Republic. 2nd edition. Englewood Cliffs (NJ) : Prentice-Hall, 1967, p. 518.
[14] Credit Mobilier Scandal. In Upchurch, Thomas Adams. Historical Dictionary of the Gilded Age..., p. 57.
[15] Hofstadter, Richard – Miller, William – Aaron, Daniel. The United States…, p. 518.
[16] Hofstadter, Richard – Miller, William – Aaron, Daniel. The United States…, p. 516, 518.
[17] Davidson, James West – Lytle, Mark H. The United States..., p. 381.
[18] Tindall, George B. – Shi, David E. USA..., s. 387.
[19] Na Severe sa používalo celkovo jedenásť rozdielnych rozchodov koľají, pričom postupne sa začal ako štandard rozširovať rozchod 4 stopy 8½ palcov (1435 mm). Na Juhu sa uplatňoval prevažne rozchod 5 stôp (1524 mm). Pozri Stover, John F. American Railroads. Chicago : University of Chicago Press, 1997, p. 43.
[20] Stover, John F. American Railroads..., p. 45.
[21] dôstojnícka hodnosť vojenského námorníctva, hierarchicky vyššia než kapitán a nižšia ako kontraadmirál
[22] ER začala emitovať viac akcií než bolo potrebné na jej činnosť, čím získavala viac kapitálu, ale zároveň sa vystavovala riziku neschopnosti vyplácať akcionárom dividendy – vytvorenia dlhu a strate dôvery na burze.
[23] Stover, John F. American Railroads..., p. 102. Koncom 60. rokov takýmto spôsobom 28 železničných spoločností zvýšilo svoje imanie z 287 mil. na 400 mil. USD.
[24] Hofstadter, Richard – Miller, William – Aaron, Daniel. The United States…, p. 517.
[25] Stover, John F. American Railroads..., p. 101-102.
[26] Vanderbilt, Cornelius. In Upchurch, Thomas Adams. Historical Dictionary of the Gilded Age..., p. 211.
[27] Tindall, George B. – Shi, David E. USA..., s. 390.
[28] Model social savings, ktorý Fogel vyvinul, spočíva vo vyjadrení úspory nákladov spojených s nástupom technologických inovácií. Patrí k metódam kliometrie (cliometrics) – metodológie aplikovania ekonomických a matematických prístupov pri štúdiu histórie (kvantitatívny prístup v hospodárskych a sociálnych dejinách).
[29] Donaldson, Dave – Hornbeck, Richard. Railroads and American Economic Growth : A “Market Access” Approach. Cambridge (MA) : National Bureau of Economic Research, 2013, p. 4. Fogel porovnal reálne štatistiky s modelom „sveta bez železníc“, v ktorom predpokladal rozšírenie splavných kanálov a ciest.
[30] Rubin, Julius. Railroads and American Economic Growth : Essays in Econometric History by Robert William Fogel. In Technology and Culture. ISSN 0040-165X, April 1967, vol. VIII, no. 2, pp. 231-232.
[31] Donaldson, Dave – Hornbeck, Richard. Railroads and American Economic Growth…, p. 30.
[32] citované podľa Hofstadter, Richard – Miller, William – Aaron, Daniel. The United States…, p. 524.
[33] Balke, Nathan – Gordon, Robert J. Appendix B Historical Data. In Gordon, Robert J. (ed.). The American Business Cycle : Continuity and Change. Chicago : University of Chicago Press, 1986, pp. 781-782. Nárast o 20,5 % medzi rokmi 1879 – 1880 súvisí s prekonaním hosp. recesie (október 1873 – marec 1879).
[34] Davisov index je založený na založený na štatistikách zo 43 priemyselných odvetví (vrátane ťažobného priemyslu). Pozri Davis, Joseph H. An Annual Index of U.S. Industrial Production, 1790 – 1915. In Quarterly Journal of Economics. ISSN 0033-5533, November 2004, vol. CXIX, no. 4, p. 1189.
[35] Údaje na základe XLS prílohy (Totals By Sector) k Davis, Joseph H. An Annual Index of U.S. Industrial Production, 1790 – 1915.
[36] Hofstadter, Richard – Miller, William – Aaron, Daniel. The United States…, p. 524.
[37] Tindall, George B. – Shi, David E. USA..., s. 391.
[38] Výroba petroleja stúpla z 776 356 bbl. v roku 1868 na 1 640 499 bbl. v roku 1871. Tarbell, Ida M. The History of The Standard Oil Company. vol. I. New York : McClure Phillips & Co., 1905, p. 43, 50.
[39] Rockefeller, John. In Upchurch, Thomas Adams. Historical Dictionary of the Gilded Age..., pp. 170-171.
[40] South Improvement Company pôvodne založil Tom Scott ako železničnú spoločnosť. V rámci uvedenej schémy bola v januári 1872 reorganizovaná na naftovú spoločnosť riadenú vedením Standard Oil.
[41] Hofstadter, Richard – Miller, William – Aaron, Daniel. The United States…, p. 525.
[42] Tarbell, Ida M. The History of The Standard Oil Company..., pp. 71-72.
[43] Tindall, George B. – Shi, David E. USA..., s. 393. Napokon v roku 1911 bola Standard Oil rozdelená (tzv. spin-off) na viacero menších spoločností. Zároveň začiatkom 20. storočia klesla jej dominantná pozícia na trhu.
[44] § 2, Sherman Act, 26 Stat. 209, 15 U.S.C.
[45] Tindall, George B. – Shi, David E. USA..., s. 394.
[46] Hofstadter, Richard – Miller, William – Aaron, Daniel. The United States…, p. 526.
[47] Davidson, James West – Lytle, Mark H. The United States : A History of the Republic…, p. 389-390.
[48] Tindall, George B. – Shi, David E. USA..., s. 396.
[49] Hofstadter, Richard – Miller, William – Aaron, Daniel. The United States…, p. 528.
[50] Tindall, George B. – Shi, David E. USA..., s. 391.
[51] Tindall, George B. – Shi, David E. USA..., s. 417.
[52] Davidson, James West – Lytle, Mark H. The United States : A History of the Republic…, p. 394.
[53] Hofstadter, Richard – Miller, William – Aaron, Daniel. The United States…, p. 540.
[54] Davidson, James West – Lytle, Mark H. The United States : A History of the Republic…, p. 395.
[55] Tindall, George B. – Shi, David E. USA..., s. 417.
[56] Davidson, James West – Lytle, Mark H. The United States : A History of the Republic…, p. 395.

 

Použité skratky

bbl.                barel (= 158,9873 litrov)
CP                  Central Pacific Railroad Company of California
ER                 Erie Railroad
HNP              hrubý národný produkt
NYC RR        New York Central Railroad
UP                 Union Pacific Railroad Company
USD              United States dollar (americký dolár)

Príloha č. 3: Historický prehľad nominálneho HNP a reálneho HNP (v prepočte na doláre roku 1972) v období rokov 1877 – 1900. Hodnoty uvedené v miliardách USD.

Zdroj: Balke, Nathan – Gordon, Robert J. Appendix B Historical Data [PDF]. In Gordon, Robert J. (ed.). The American Business Cycle : Continuity and Change. Chicago : University of Chicago Press, 1986, pp. 781-782.

rok

reálny HNP

nominálny HNP (v prepočte na USD r. 1972)

1877

9,13

49,54

1878

9,04

52,95

1879

9,65

58,44

1880

12,14

66,74

1881

12,13

67,97

1882

13,10

71,12

1883

12,79

70,28

1884

12,44

72,18

1885

11,66

72,44

1886

12,06

75,96

1887

12,56

78,30

1889

12,48

76,44

1890

12,96

78,93

1891

13,65

84,82

1892

14,02

88,65

1893

14,82

97,19

1894

14,40

92,36

1895

13,12

89,92

1896

14,47

100,55

1897

13,78

98,44

1898

15,18

107,86

1899

16,00

110,20

1900

18,05

120,40

 

Príloha č. 5: Počet registrovaných patentov v USA v období 1861 – 1900.

Zdroj: Davidson, James West – Lytle, Mark H. The United States : A History of the Republic. Englewood Cliffs (NJ) : Prentice-Hall, 1981, p. 385.

obdobie

počet patentov

1861 – 1865

20 725

1866 – 1870

58 734

1871 – 1875

60 976

1876 – 1880

64 462

1881 – 1885

97 156

1886 – 1890

110 358

1891 – 1895

108 420

1895 – 1900

112 188

 

Príloha č. 6: Prehľad počtu imigrantov v rokoch 1871 – 1900.

Zdroj: 2001 Statistical Yearbook of the Immigration and Naturalization Service. Washington D. C. : U. S. Department of Justice, 2003, pp. 17-18.

 

1871 – 1880

1881 – 1890

1890 – 1900

spolu

 

Európa

2 271 925

4 735 484

3 555 352

10 562 761

Rakúsko-Uhorsko

72 969

353 719

592 707

1 019 395

Belgicko

7 221

20 177

18 167

45 565

Dánsko

31 771

88 132

50 231

170 134

Francúzsko

72 206

50 464

30 770

153 440

Nemecko

718 182

1 452 970

505 152

2 676 304

Grécko

210

2 308

15 979

18 497

Írsko

436 871

655 482

388416

1 480 769

Taliansko

55 759

307 309

651 893

1 014 961

Holandsko

16 541

53 701

26 758

97 000

Nórsko

95 323

176 586

95 015

366 924

Švédsko

115 922

391 776

226 266

733 964

Poľsko

12 970

51 806

96 720

161 496

Portugalsko

14 082

16 978

27 508

58 568

Rumunsko

11

6 348

12 750

19 109

Rusko

39 284

213 282

505 290

757 856

Španielsko

5 266

4 419

8 731

18 416

Švajčiarsko

28 293

81 988

31 179

141 460

Veľká Británia

548 043

807 357

271 538

1 626 938

  

Ázia

124 160

69 942

74 862

268 964

Čína

123 201

61 711

14 799

199 711

Japonsko

149

2 270

25 942

28 361

Turecko

404

3 782

30 425

34 611

 

Amerika

404 044

426 967

38 972

869 983

Kanada

383 640

393 304

3 311

780 255

Mexiko

5 162

1 913

971

8 046

Karibská oblasť

13 957

29 042

33 066

76 065

Južná Amerika

1 128

2 304

1 075

4 507

 

Afrika

358

857

350

1 565

 

Oceánia

10 914

12 574

3965

27 453

 

Príloha č. 7: Nominálne mzdy dvoch profesií a nominálne ceny vybraných tovarov v rokoch 1890 – 1899 (všetky sumy sú dobové a uvedené v USD).

Zdroj: Shrock, Joel. The Gilded Age. Westport (CT) : Greenwood Press, 2004. 344 p. ISBN 0313062218, p. 272-276.

Nominálne mzdy

pracovná pozícia

rok

obdobie

mzda

vedúci konzervárne Seamus Cavanah

1896

rok

5 500,00

murár v Massachusetts (prac. doba 50 hodín týždenne)

1896

deň

3,87

 

Nominálne ceny

tovar

rok

množstvo

cena

nehnuteľnosti

novopostavený dom – mediánová cena

1890

1 dom

3 250,00

komodity – veľkoobchodná cena

uhlie

1895

1 am. tona (907 kg)

2,98

tehly

1895

1 000 ks

5,31

potraviny

mlieko

1898

1 quart (0,946 l)

0,60

pšeničná múka

1898

12 lb. (5,443 kg)

0,35

vajíčka

1898

12 ks

0,12

čerstvé bravčové mäso

1898

1 lb. (0,454 kg)

0,06

cukor

1898

1 lb. (0,454 kg)

0,06

čokoláda Vernard’s Eagle Chocolate

1895

0,20 lb. (90,718 g)

0,20

konzervované hovädzie mäso Leibig Company

1898

1 konzerva

0,10

káva Chapman's Grocer

1898

11 lb. (4,989 kg)

1,00

drogistický tovar

petrolej

1895

1 galón (3,785 l)

0,10

toaletný papier

1895

1 rolka

0,06

mydlo na umývanie Copco 1896 0,05

1896

1 ks

0,05

športové potreby

bejzbalová rukavica

1895

1 ks

1,50

boxerské rukavice

1895

1 pár

4,75

drevená udica dlhá 10 ½ stopy (3,2 m)

1895

1 ks

0,10

navijak na udicu

1895

1 ks

1,50

páková opakovacia puška Winchester Model 1892

1895

1 ks

11,86

kultúra a vzdelanie

vstupenka na predstavenie Broadway

1890

1 ks

1,50

klavír

1895

1 ks

350,00

veľká zdobená rodinná Biblia

1895

1 výtlačok

3,45

knihy z edície Princeton Series of 150 great books

1895

1 výtlačok

0,50

plniace pero Waterman

1896

1 ks

4,00

písací stroj Merritt

1895

1 ks

11,00

školné Univ. of the City of New York Law School

1896

školné na 2 roky

200,00

komunikácia a masmédiá

telegram z New York City do San Francisca

1895

max. 10 slov

1,00

taxa za odoslanie listu 1. triedy

1895

1 ks

0,02

noviny New York Times

1898

1 výtlačok

0,01

noviny Wall Street Journal

1890

ročné predplatné

5,00

doprava

cestovné loďou z New Yorku do Bostonu

1895

1 lístok

2,00

veľký apartmán v Grant Hoteli na Mackinac Isl.

1890

1 týždeň

54,00

výlet do Yellowstonského národného parku

1890

25 dní

275,00

výlet parníkom z New Yorku do Egypta

(spoločnosť Cook Tours Nile Steamers)

1895

1 lístok

675,00

až 1 225,00

automobil Winton Motor Carriage

1899

1 ks

1 000,00

bicykel White Star No. 1

1895

1 ks

45,00

hračky

vláčik

1895

1 ks

3,50

drevené figúrky vojakov

1895

12 ks figúrok

2,10

stolná hra The Game of Travel

1895

1 ks

0,85

bábika s keramickou hlavou

1895

1 ks

0,50

sklenené rôznofarebné guľôčky

1895

balíček (100 ks)

0,20

kartová hra Authors

1895

1 ks

0,10

oblečenie

pánsky oblek (kompletný)

1895

1 ks

33,00

zlaté (14 karátové) vreckové hodinky

1895

1 ks

25,00

pánske topánky

1895

1 pár

4,00

pánsky kabát Mackintosh

1895

1 ks

3,75

kovbojský klobúk

1895

1 ks

1,00

pánsky dáždnik

1895

1 ks

0,50

nábytok

súprava salónneho nábytku z dubového dreva

1895

kreslo, hojd. kreslo, pohovka, 2 stoličky

33,70

kredenc

1895

1 ks

13,45

trojšuflíkový bielizník so zrkadlom

1895

1 ks

5,70

prístroje

sporák Grand Windsor

1895

1 ks

24,30

ohrievač vody Mosley Improved W. Heater No. 3

1895

1 ks

15,00

šijací stroj Singer

1895

1 ks

13,50

(ručný) fotoaparát

1895

1 ks

13,50

„chladnička“ (skriňa s ľadom)

1895

1 ks

10,34

žmýkačka na bielizeň

1895

1 ks

2,00

žehlička

1895

1 ks

0,55

 

Diskusia

Neboli nájdené žiadne príspevky.

Pridať nový príspevok

Tabuľkové prílohy (č. 3, 5, 6 a 7) sú uvedené dole za textom.

Tento text bol 20. júla 2014 venovaný Wikipédii, pre heslo Pozlátený vek