1. Rokovania medzi zástupcami Dočasného štátneho zriadenia Československej republiky a Sovietskeho zväzu v decembri 1943 v Moskve, ktorých výsledkom bolo uzavretie Zmluvy o priateľstve, vzájomnej pomoci a povojnovej spolupráci medzi Československou republikou a Zväzom sovietskych socialistických republík z 12. decembra 1943.

1. Rokovania politických predstaviteľov budúceho Národného frontu Čechov a Slovákov, ktoré prebiehali 22. – 29. marca 1945 na veľvyslanectve Československej republiky v Moskve. Ich výsledkom bolo zostavenie prvej vlády Národného frontu Čechov a Slovákov pod predsedníctvom Zdeňka Fierlingera (Československá sociálnodemokratická strana robotnícka) a prijatie Programu novej československej vlády Národného frontu Čechov a Slovákov (tzv. Košický vládny program).

2. Rokovania vrchnolných politických predstaviteľov Československej socialistickej republiky a Zväzu sovietskych socialistických republík, ktoré prebiehali 23. – 26. augusta 1968 v Moskve. Ich výsledkom bolo schválenie textu komuniké a textu tajného protokolu (tzv. Moskovský protokol), ktoré odsúhlasili okupáciu Československa a spustenie tzv. normalizačného procesu.

1. Orgán združujúci českých, slovenských a rusínskych krajanov v Spojených štátoch založený v apríli/máji 1939 na podporu odboja za obnovu ČSR.

2. Organizácia vytvorená v marci 1939 československým vyslanectvom v Paríži z československých exulantov a českých a slovenských krajanov vo Francúzsku.

3. Najvyšší orgán druhého československého odboja ustanovený 17. októbra 1939 v Paríži, francúzskou vládou uznaný 16. novembra 1939 a britskou vládou 20. decembra 1939. 22. júla 1940 bol de facto pretransformovaný na Dočasné štátne zriadenie. V apríli 1940 sa rozdelil na ČSNV v Paríži, kde pôsobilo jeho Predsedníctvo ČSNV a správy ČSNV, a ČSNV v Londýne, kde bolo vytvorené Prezídium ČSNV, na čele ktorého stál ako prednosta vyslanec Jaromír Smutný. Po kapituácii Francúzska a evakuácii členov a zamestnancov ČSNV do Londýna fungoval ČSNV len z Londýna, až do ustanovenia Dočasného štátneho zriadenia.

Pozemková reforma spustená v roku 1919 a prerušená v rokoch 1935 – 1936. Pôvodný zámer rátal s jej dokončením v rokoch 1955 – 1967, avšak pre výraznú zmenu politickej situácie k tomu nedošlo. Namiesto toho sa v roku 1946, za úplne odlišných politických a spoločenských podmienok, pristúpilo k revízii prvej pozemkovej reformy.

Pozemková reforma bola programovo avizovaná už vo Washingtonskej deklarácii z 18. októbra 1918. Prvé kroky začala československá štátna moc podnikať už tesne po prevrate. 9. novembra vydal Národný výbor československý zákon (č. 32/1918 Zb.), ktorým zamedzil scudzovanie veľkostatkov. Pozemková reforma právne vzišla z tzv. záborového zákona (č. 215/1919 Zb.) prijatého Revolučným národným zhromaždením 16. apríla 1919. Do záboru spadali pozemky vo vlastníctve jednej osoby (alebo manželského páru) presahujúce výmeru 150 ha pri poľnohospodárskej pôde (orná pôda, lúky, záhrady, vinice, chmeľnice) a výmeru 250 ha pri celkovej pôde.

Poradný zbor prezidenta a kontrolný orgán v rámci Dočasného štátneho zriadenia, ustanovený 21. júla 1940 na základe ústavného dekrétu prezidenta republiky č. 1/1940 Úr. vest. čsl., pričom de iure existovala do ustanovenia vlády na území oslobodenej ČSR 4. apríla 1945, de facto svoju činnosť ukončila už pred rokovaniami o zostavení vlády a vládnom programe v Moskve 22. – 29. marca 1945. Úlohou Štátnej rady bolo suplovať parlament (Národné zhromaždenie) v obmedzených podmienkach exilu.