Prof. PhDr. Samuel Cambel, DrSc. (5. marec 1928, Slovenská Ľupča – 21. september 2004, Bratislava), slovenský historik, univerzitný profesor, riaditeľ Historického ústavu SAV.

Narodil sa v roľníckej rodine. Absolvoval strednú ekonomickú školu v Banskej Bystrici a následne študoval na Vysokej škole politických a hospodárskych vied v Prahe (1948 – 1952). Po promócii krátky čas pracoval na Krajskom národnom výbore v Banskej Bystrici a od jesene 1952 pôsobil na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského (FF UK) v Bratislave, až do roku 1980 s ročnou prestávkou (1959 – 1960), kedy pracoval na Vysokej škole ekonomickej v Bratislave. V roku 1973 sa stal vedúcim Katedry všeobecných dejín FF UK, v rokoch 1962 – 1963 a 1970 – 1976 pôsobil vo funkcii dekana FF UK a v rokoch 1976 – 1979 zastával funkciu prorektora UK. V roku 1980 sa stal riaditeľom Historického ústavu SAV (1. 6. 1982 – 22. 3. 1990 bol názov Ústav historických vied).

Vo svojom výskume sa venoval agrárnej otázke v slovenských (a československých) dejinách 20. storočia, so zameraním na obdobie rokov 1938 – 1948 a kolektivizáciu poľnohospodárstva v 50. rokoch 20. storočia. Okrem toho sa čiastočne zaoberal aj dejinám Slovenského národného povstania, dejinám Československa, ruským dejinám 19. a 20. storočia. V rokoch 1982 – 1990 bol hlavným redaktorom Historického časopisu.

Výber z bibliografie:
CAMBEL, Samuel. Agrárna otázka na Slovensku a naša revolúcia (1945 – 1948). Bratislava : Slovenské vydavateľstvo politickej literatúry, 1958. 181 s. OCLC 38778595.
CAMBEL, Samuel. Slovenská agrárna otázka 1944 – 1948 : O dvoch polohách agrárnej revolúcie na Slovensku, v českých krajiných a problém generálnej pozemkovej reformy. Bratislava : Pravda, 1972. 428 s. OCLC 558081138.
CAMBEL, Samuel. Slovenská dedina (1938 – 1944). Bratislava : Slovak Academic Press, 1996. 219 s. ISBN 8085665638.
CAMBEL, Samuel. Štátnik a národohospodár Milan Hodža 1878 – 1944. Bratislava : Veda, vydavateľstvo SAV, 2001. 233 s. ISBN 8022406694.
CAMBEL, Samuel. Hospodárske pomery v Slovenskom národnom povstaní. Banská Bystrica : Trian, 2003. 171 s. ISBN 9788088945680.
CAMBEL, Samuel. Päťdesiate roky na slovenskej dedine : Najťažšie roky kolektivizácie. Prešov : Universum, 2005. 306 s. ISBN 8089046266.

Použité zdroje a fotografia: BARNOVSKÝ, Michal. Za prof. PhDr. Samuelom Cambelom, DrSc. In Rašticová, Blanka (ed.). Zemědelské školství, výzkum a osvěta jako předpoklad hospodářského a sociálního rozvoje venkova v 19. a 20. století. Slovácke muzeum : Uherské Hradiště, 2004. 368 s. ISBN 8086185389, s. 7-8.

Robert William Fogel (1. júl 1926, New York City, NY – 11. jún 2013, Oak Lawn, IL), americký ekonomický historik, predstaviteľ Chicagskej ekonomickej školy, vedúca postava kliometrie – metodológie uplatnenia kvantitatívneho prístupu pri výskume hospodárskych a sociálnych dejín.

V roku 1993 spolu s Douglassom Cecilom Northom obržal Cenu Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela „za nový prístup vo výskume ekonomických dejín aplikovaním ekonomickej teórie a kvantitatívnych metód s cieľom vysvetliť hospodárske a inštitucionálne zmeny.“
 

Výber z bibliografie:
FOGEL, Robert William. Railroads and American Economic Growth : Essays in Econometric History. Baltimore : John Hopkins Press, 1964. 296 pp. OCLC 237790.
FOGEL, Robert William – ENGERMAN, Stanley Lewis. Time on the Cross : The Economics of American Negro Slavery. Boston : Little, Brown & Co., 1974. 286 pp. ISBN 0316287008.
FOGEL, Robert William. Without Consent or Contract : The Rise and Fall of American Slavery. New York : Norton, 1989. 539 pp. ISBN 0393018873.
FOGEL, Robert William. The Fourth Great Awakening & the Future of Egalitarianism. Chicago : University of Chicago Press, 2000. 383 pp. ISBN 0226256626.

zdroj fotografie:  Department of Economics, University of Chicago (online).
komplexná personálna bibliografia

PhDr. Viera Hlavová, CSc. (* 1951), slovenská historička, vedecká pracovníčka Historického ústavu SAV v Bratislave. Vo svojom výskume sa zaoberá novodobými dejinami Slovenska s dôrazom na obdobie po druhej svetovej vojne a na agrárny vývoj na slovenskom vidieku v 50. rokoch 20. storočia.
 

Výber z bibliografie:
HLAVOVÁ, Viera. Kulak – triedny nepriateľ : „Dedinský boháč“ v kontexte kolektivizácie na Slovensku (1949 – 1960). Bratislava : VEDA, 2010. 158 s. ISBN 8022411280.

HLAVOVÁ, Viera. Policajno-administratívny a ekonomický nátlak na roľníkov počas I. etapy kolektivizácie. In BARNOVSKÝ, Michal (Ed.). Od diktatúry k diktatúre : Slovensko v rokoch 1945 – 1953. Bratislava : VEDA, 1995. ISBN 8022404071, s. 172-179.

komplexná personálna bibliografia

Doc. PhDr. Karel Jech, CSc. (4. január 1929, Hodětice – 6. február 2012), český historik, vysokoškolský pedagóg.

Narodil sa v učiteľskej rodine. V rokoch 1940 – 1948 študoval na Masarykovom štátnom reálnom gymnáziu v Kostelci nad Orlicí. Ešte v roku 1947 vstúpil do Komunistickej strany Československa (KSČ). V štúdiu pokračoval na Novinárskej fakulte Vysokej škole politickej a sociálnej v Prahe (od septembra 1949 Vysoká škola politických a hospodárskych vied v Prahe). V poslednom ročníku prešiel z podnetu Jaroslava Kladivy na Katedru dejín Všezväzovej komunistickej strany (boľševikov) a KSČ, kde absolvoval štúdium v odbore história, filozofia a politická ekonómia a následne od novembra 1952 pôsobil ako odborný asistent. Postgraduálne štúdium absolvoval na Katedre marxizmu-leninizmu Moskovskej štátnej univerzity M. V. Lomonosova (1953 – 1957). V roku 1957 nastúpil ako odborný asistent na Katedru dejín KSČ na Vysokej straníckej škole pri Ústrednom výbore KSČ v Prahe, v roku 1958 sa stal zástupcom a roku 1962 vedúcim tejto katedry, ktorá sa medzitým spojila s Katedrou dejín Československa. V roku 1963 bol habilitovaný, avšak v júli 1964 ho z katedry prepustili na politicko-organizačný úsek ÚV KSČ. V novembri 1964 nastúpil na Katedru dejín národného hospodárstva Vysokej školy ekonomickej v Prahe.

Počas Pražskej jari patril k reformnému prúdu československej (resp. českej) historiografie, preto bol po nástupe normalizácie vyškrtnutý z KSČ, dostal zákaz vyučovať a bol presunutý na pozíciu vedeckého pracovníka na Katedru národohospodárskeho plánovania (1970 – 1972). Následne pôsobil na Oddelení cien a dodávateľsko-odberateľských vzťahov Štátnehi výskumného ústavu ekonomiky v spotrebnom priemysle (neskôr Výskumný ústav technicko-ekonomického spotrebného priemyslu), kde zotrval do konca 80. rokov. Počas normalizácie publikoval v samizdatových zborníkoch historických štúdií a vďaka kontaktom s Václavom Průchom aj v anonymných autorských kolektívoch učebníc a publikácií k hospodárskym dejinám. Po novembrovej revolúcii sa na jar 1990 angažoval pri zakladaní Ústavu pre súdobé dejiny, ktorý vznikol na základe iniciatívy historickej komisie Občianskeho fóra.

Vo svojom výskume sa zameriaval na agrárnu problematiku v československých dejinách, špecificky povojnový vývoj a následnú kolektivizáciu poľnohospodárstva. K významným dielam patrí komentovaná edícia dekrétov prezidenta republiky, ktorú spracoval spolu s Karlom Kaplanom. V roku 2007 mu bola ako prvému udelená Cena Antonína Švehly.

Výber z bibliografie:
Jech, Karel – Kaplan, Karel (eds.). Dekrety prezidenta republiky 1940 – 1945 : Dokumenty. Brno : Ústav pro soudobé dějiny AV ČR, 1995. 1071 s. (2 zv.). ISBN 8085270412, ISBN 8085765489.
JECH, Karel. Soumrak selského stavu 1945 – 1960. Praha : Ústav pro soudobé dějiny ČSAV, 2001. 252 s. ISBN 8072850105.
JECH, Karel. Kolektivizace a vyhánění sedláků z půdy. Praha : Vyšehrad, 2008. 331 s. ISBN 8070219027.

Použité zdroje a fotografie: TŮMA, Oldřich – DRÁPALA, Milan. Za Karlem Jechem. In Soudobé dějiny. ISSN 1210-7050. 2011, roč. 18, č. 4, s. 716-720.

Doc. PhDr. Karel Kaplan, CSc. (28. august 1928, Horní Jelení), český historik zaoberajúci sa dejinami povojnového Československa. V rokoch 1976 – 1990 pôsobil v exile, následne sa stal pracovníkom Ústavu pro soudobé dějiny AV ČR.

John Komlos (28. december 1944, Budapešť), americký ekonomický historik maďarského pôvodu, významný predstaviteľ antropometrickej histórie – disciplíny zaoberajúcej sa štúdiom socio-ekonomických vplyvov na fyziológiu človeka.

Venuje sa tiež výskumu hospodárskych dejín Habsburskej monarchie, na základe čoho skonštruoval mapu Uhorska v 19. storočí, rozdelenú do ekonomických zón podľa vyspelosti ekonomík jednotlivých žúp.
 

Výber z bibliografie:
KOMLOS, John. Economic development in the Habsburg monarchy in the nineteenth century : essays. New York : Columbia University Press, 1983. 204 pp. ISBN 0880330171.
KOMLOS, John. Nutrition and Economic Development in the Eighteenth-Century Habsburg Monarchy: An Anthropometric History. Princeton (NJ) : Princeton University Press, 1989. 325 pp. ISBN 0691042578.
KOMLOS, John – SÜSSMUTH, Bernd. Empirische Ökonomie : Eine Einführung in Methoden und Anwendungen. Berlin : Springer-Verlag Berlin Heidelberg, 2010. ISBN 3642017053.

Zdroj fotografie: Seminar für Wirtschaftsgeschichte, Universität München (online)

Doc. PhDr. Imrich Michnovič, CSc. (* 1940, Vranov nad Topľou), slovenský historik. Zaoberá sa regionálnymi dejinami východného Slovenska, najmä agrárnou otázkou a dejinami mesta Vranov nad Topľou.

V roku 1973 nastúpil ako odborný asistent na Pedagogickú fakultu v Prešove Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Pôsobil ako zostavovateľ pri 16 ročníkoch spoločenskovedného zborníka Nové obzory a od roku 2001 ako hlavný garant Ročenky Katedry dejín Fakulty humanitných a prírodných vied Prešovskej univerzity (dnes Annales historici Presovienses). Po konštituovaní redakčnej rady sa stal jej prvým predsedom. V roku 2005 odišiel do penzie.

Použitý zdroj: PEKÁR, Martin. Doc. PhDr. Imrich Michnovič, CSc. – sedemdesiatročný. In Annales historici Presovienses. ISSN 1336-7528, 2010, roč. 10, č. 1-2, s. 147.

Mgr. Miroslav Sabol, PhD. (12. jún 1974, Prešov), slovenský historik, vedecký pracovník Historického ústavu SAV.

V rokoch 1997 – 2002 absolvoval štúdium v odbore dejepis –  občianska náuka-etická výchova na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Následne v rokoch 2002 – 2006 vykonával doktorandské štúdium na Historickom ústave SAV (HÚ SAV), v roku 2006 sa stal vedeckým pracovníkom na Oddelení dejín vied a techniky v HÚ SAV a v roku 2007 získal vedeckú hodnosť philosophiae doctor (PhD.).

Vo svojom výskume sa zameriava na dejiny priemyslu, vedy a techniky a technického vzdelávania v rámci štúdia hospodárskych a sociálnych dejín Slovenska v 20. storočí.

Výber z bilbiografie:
EHallon, Ľudovít – Sabol, Miroslav – Falisová, Anna. Vojnové škody a rekonštrukcia Slovenska 1944 – 1948. Bratislava : Historický ústav SAV, 2011. 276 s. ISBN 9788089396146.
Elektrifikácia Slovenska 1938 – 1943. In Historický časopis. 2005, roč. 53, č. 2, s. 327-338.

Použitý zdroj: CV na webe HÚ SAV