Obliehanie pevnosti Alamo v kontexte americkej kolonizácie Texasu
Začiatkom 19. storočia sa množstvo amerických osadníkov sťahovalo za vidinou lacnej úrodnej pôdy na odľahlejších oblastí na západ Spojených štátov. Jedným z cieľov expanzie amerických osadníkov bola provincia Texas v štáte Coahuila v Mexiku, kde sa v priebehu 20. – 30. rokov vytvorila početná kolónia Američanov.
Kľúčovú úlohu v tomto procese zohral Moses Austin (pozri príloha č. 1), banský podnikateľ, ktorý zbohatol na ťažbe olova vo Virgínii avšak prišiel o svoje investície počas finančnej krízy roku 1819. Následne oslovil guvernéra španielskeho Texasu plukovníka Antonia María Martíneza so zámerom vytvoriť na texaskom území americkú kolóniu. Po Martinezovom striktnom odmietnutí požiadal o pomoc starého známeho Felipeho Enriqua Neriho, holandského veľkostatkára, ktorý sa nechal oslovovať ako „Baron de Bastrop“. Vďaka Bastropovmu vplyvu obdŕžal Austin prísľub, že celú záležitosť prešetrí generál Joaquin de Arredondo, najvyšší predstaviteľ Vnútorných provincií (šp. Provincias Internas). Napokon 17. januára 1821 generál vyhovel tejto žiadosti a vydal povolenie usadiť 300 rodín na pozemku s rozlohou 809 km2 pri rieke Colorado.1 Moses zorganizoval výpravu pionierov, avšak skôr než stihol svoj plán realizovať zomrel 10. júna 1821.
Nárok na vytvorenie kolónie zdedil jeho syn Stephen Fuller Austin, ktorý v auguste 1821 odišiel do Texasu prekonzultovať podrobnosti s guvernérom. Dohodli sa, že parcely sa budú vyčleňovať podľa veľkosti rodiny – 258 ha pre hlavu rodiny, 129 ha pre manželku, 65 ha pre každé dieťa a 32 ha na každého otroka. Taktiež osadníci získali povolenie dovážať zásoby potravín, nástroje a farmárske potreby oslobodené od cla.2 Keď boli podmienky pre osadníkov pripravené, Austin začal v New Orleans propagovať novovznikajúcu kolóniu.3
Komplikácie nastali po tom, čo Španielsko uznalo nezávislosť Mexika (24. august 1821). Dočasná vláda na čele s cisárom Agustínom de Iturbidem odmietla uznať nároky americkej kolónie a imigračnú politiku plánovala vyriešiť neskôr osobitnou legislatívou. Austin preto odišiel do Mexico City a u cisára sa mu získať významné ústupky pre amerických osadníkov – odpustenie daní na šesť rokov a polovičnú sadzbu na ďalších šesť rokov, poskytnutie „realitných agentov“ empresarios,4 čiastočné oslobodenie od cla, automatické poskytnutie občianstva po troch rokoch pobytu a taktiež možnosť priviesť si otrokov.5 Zákon, ktorý cisár podpísal 3. januára 1823 síce stratil platnosť po jeho abdikácií (19. marec), avšak ešte v apríli mexický kongres potvrdil kolonistom všetky pôvodné podmienky.6 Benevolencia mexických úradov mohla podľa niektorých historikov súvisieť s faktom, že americkí dobrodruhovia a obchodníci dopomohli Mexiku k víťazstvu vo vojne za nezávislosť.7 Prví prisťahovalci prišli do kolónie už v decembri 1821, v roku 1824 už žilo na tomto území 2000 ľudí. Väčšinu imigrantov tvorili farmári z Juhu, ktorých lákala hlavne nízka cena úrodnej pôdy na pestovanie bavlny.8
Až do roku 1828 bol Austin najvyšším civilným a vojenským predstaviteľom na území kolónie, ktorá dovtedy de facto oplývala autonómiou. Dohľad zo strany úradníkov blízkych miest San Antonio a Monterrey mal skôr len formálny charakter. V kolónii existoval vlastný súdny systém (vytvorený po vzore USA) a boli organizované samostatné milície, ktoré v prípade potreby viedli boje s Indiánmi.9
Avšak priaznivú situáciu pre osadníkov sťažili vnútropolitické spory v Mexiku. Konzervatívni centralisti (centralistas) zastávali názor, že Mexiko potrebuje centrálnu vládu aby dosiahlo jednotu. Naproti tomu liberálni federalisti (federalistas), inšpirovaní odkazom americkej ústavy, obhajovali federatívne zriadenie s rovnomerným rozdelením štátnej moci medzi jednotlivé územné celky. Z tohto dôvodu boli federalisti prirodzeným politickým spojencom amerických osadníkov.10
Prvá vlna nevôle sa u kolonistov prejavila keď 6. apríla 1830 mexická vláda prijala zákon, ktorý zakazoval imigráciu občanov Spojených štátov. Pritom už v novoprijatom kolonizačnom zákone z 18. augusta 1824 sa uvádza, že: „až do roku 1840, generálny kongres nesmie zakázať vstup kolonistov zo zahraničia, pokiaľ to nevyžadujú osobitné okolnosti...“ Historička Mary Henderson z toho usudzuje, že zrejme už vtedy si boli mexickí politici vedomí rizík spojených s príchodom veľkého množstva imigrantov do krajiny.11 Je pravdepodobné, že tak usudzovali z viditeľných rozdielov medzi kolonistami a mexickým obyvateľstvom. „Stred kultúr“ bol najviditeľnejší v náboženstve – zatiaľ čo oficiálne bolo povolené vykonávať bohoslužby len v rímskokatolíckych kostoloch, nakoľko Mexiko bolo tradične katolíckou krajinou, Američania si zachovávali svoje protestantské tradície. Pre mexické úrady bolo takmer nemožné kontrolovať túto oblasť verejného života.
Ďalší výrazný rozdiel medzi americkou a mexickou kultúrou spočíval v politike. Pre Američanov boli príznačné demokratické inštitúcie, zatiaľ čo „dedičstvom“ Mexika z koloniálnych čias bola absolutistická forma správy. Nová ústava prijatá v roku 1824 sa síce zakladala na federatívnom modely USA, avšak nedostatočne boli vyriešené zastupiteľstvo v generálnom kongrese. Zatiaľ čo Texas bol súčasťou najväčšieho mexického štátu, v hlavnom meste ho zastupoval len jeden reprezentant. Texasania, ktorí fakticky mali len nevýrazný vplyv na dianie na federálnej úrovni sa tak náležite cítili ukrátení.12
Cieľom zákazu z roku 1830 bolo zaktivizovať príchod etnických Mexičanov, keďže v tom čase na pobreží východného Texasu žilo už cca 20 000 angloamerických belochov, 1000 černošských otrokov, ale len 5000 Mexičanov.13 Federálnu aj štátnu vládu začínal znepokojovať vysoký podiel cudzincov natoľko, že od roku 1832 začínala obmedzovať prideľovanie pôdy, anulovala nové kontrakty, ktoré uzavreli empresarios a snažila sa získavať neosídlenú pôdu späť do svojho vlastníctva.14
Texasania15 sa od roku 1932 začínali stretávať na protestných zhromaždeniach, ktoré požadovali väčšie zastúpenie. Z obavy, že Spojené štáty využijú nepokoje a obsadia Texas začala mexická vláda posilňovať vojenské posádky v oblasti.16
V lete 1832 došlo v Mexiku k revolúcii, počas ktorej sa k moci dostal federalista generál Antonio López de Santa Anna. Mnoho Amerických osadníkov spočiatku podporovala Santu Annu, dúfajúc, že im udelí väčší podiel na vláde v Texase. Osadníci sa pridali na stranu federalistov v prebiehajúcom konflikte proti armáde centralistov. V štyroch rezolúciách vydaných v júni 1832 vyzývali všetkých Američanov podporiť Santu Annu.17
Zlom nastal koncom leta 1834, keď Santa Anna rozpustil kongres, zrušil federálny systém a ustanovil sa diktátorom.18 Santa Anna vyhlásil, že „Mexiko nie je pripravené na demokraciu“. S úmyslom udržať si vplyv a lojalitu armády udelil vojenským dôstojníkom a cirkevným hodnostárom, ktorí ho podporili obdobné privilégiá aké sa používali počas španielskej nadvlády.19 Nasledujúci rok boli všetky mexické štáty pozbavené akejkoľvek samosprávy a došlo k ich pretvoreniu na vojenské oblasti, teda len „prenesenú správu“ centralizovanej moci.20
V reakcii na centralizáciu a militarizáciu moci sa v novembri 1835 v Austinovej rezidencii zišli zástupcovia všetkých Amerických usadlostí a vydali deklaráciu odôvodňujúcu ozbrojený odboj Texasanov „na obranu svojich práv a slobôd a republikánskych princípov ústavy z roku 1824.“21 Výbor zároveň poveril Sama Houstna vrchným velením vojsk zložených z milícii a zostavil dočasnú vládu. Texasania napokon vyhlásili 2. marca 1836 nezávislosť.22 (pozri príloha č. 2)
Keď generál Santa Anna vypravil oddiel 6000 vojakov na potlačenie vzbury Texasanov, armáda osadníkov činila len približne 790 mužov, zväčša dobrovoľníkov aj zo Spojených štátov. (pozri príloha č. 3) Počas celého obdobia Texaskej revolúcie nepresiahol počet vojakov 3 700.23
Oddiely vedené Santa Annom 16. februára prekročili Rio Grande a smerovali do strategickej pozície v meste San Antonio. (pozri príloha č. 4) Zároveň pozdĺž pobrežia postupovalo cca 500 pešiakov a kavaléria pod velením generála Josého Urrea, ktorej úlohou bolo obsadiť mesto Goliad. Santa Annovym cieľom bolo zavŕšiť celé ťaženie do polovice mája, keďže následne by mexickým vojakom boj sťažovali vysoké horúčavy. Ako stratégiu zvolil využitie dvoch rozvinutých prúdov k obkľúčeniu texaských povstalcov.24
Malá posádka 189 Texasanov sa pred približujúcimi vojskami opevnila v starej misijnej stanici Alamo, v blízkosti San Antonia. Systém niekoľkých budov s nádvorím a kostolom obkolesovala provizórna hradba, ktorá bola postavená na obranu proti Indiánom.
V pevnosti sa nachádzalo taktiež niekoľko diel. Skromnému oddielu velil 26-ročný podplukovník William B. Travis. Jeho zástupcom bol James „Jim“ Bowie, známy pionier a obchodník. Medzi obrancami sa nachádzal aj Davy Crockett, skúsený hraničiarsky vojak z Tennessee, ktorý bol jedným z najznámejších dobrovoľníkov v Texaskej revolúcii zo Spojených štátov.25
Pplk. Travis nepredpokladal, že sa Mexičania dostanú do San Antonia skôr než 15. marca, avšak oddiel mexickej pechoty uvrhol posádku do obkľúčenia už 23. februára.24 Santa Anna vyzval obrancov Alama, aby kapitulovali, čo mu bolo opätované delostreleckou paľbou. Podľa listu, ktorý Travis napísal 24. februára (pozri príloha č. 5), sa prvých 24 hodín pevnosť udržala bez strát, avšak Jim Bowie náhle ochorel zrejme na týfus, čo sťažilo Travisovi sťažilo situáciu, keďže bol nútený prevziať celé velenie.25 V uvedenom liste, ktorý adresoval svojim krajanom vyjadril odhodlanie bojovať do posledného dychu. „Nepriateľom prichádzajú posily denne a nepochybne sa do štyroch – piatich dní ich počet zvýši na tri alebo štyri tisícky,“ popisoval beznádejnú situáciu a zároveň vyzýval všetkých Američanov pritiahnuť na pomoc obrancom pevnosti.
1. marca dorazila skromná posila poručíka George C. Kimbell, ktorému sa podarilo prebiť mexickým obkľúčením do Alama s malou jednotkou 32 vojakov.26 Situácia sa skomplikovala, keď 5. marca dochádzali posledné zásoby potravín. Santa Anna na 6. marca naplánoval veľký frontálny útok. Táto správa zarazila jeho pobočníkov, ktorí ho od zámeru odhovoriť, keďže múry pevnosti boli značne poškodené a obrancom dochádzali zásoby jedla aj munície. Santa Annovo rozhodnutie sa ale nezakladalo na uvážlivej vojenskej taktike, ale malo symbolický charakter – podľa neho bola jedinou prípustná možnosť bezpodmienečná kapitulácia, keďže kolonizátorov považoval za zradcov.27
Mexickí vojaci rozvinuli útok o 5:30 nasledujúce ráno.28 Texasanom sa podarilo odraziť prvý aj druhý útok o sile cca 1700 pešiakov, avšak v boji padol pplk. Travis. Po prerazení severnej hradby sa obrancovia stiahli do budov a ako posledné útočisko im poslúžil kostol. Útok, ktorý trval zhruba 90 minút prežilo len sedem obrancov, Santa Anna ich však prikázal popraviť.29 Celkovo zomrelo 189 Texasanov,30 straty na mexickej strane boli aj napriek finálnemu víťazstvu príliš vysoké – padlo až 1544 vojakov.31
Správa o vytrvalej obrane posádky Alama pôsobila medzi Texasanmi ako silný motivačný faktor. Odpor proti Mexičanom bol natoľko veľký, že keď vrchný veliteľ Sam Houston so slovami „Spomeňte si na Alamo!“ nariadil frontálny útok na mexické oddiely pri rieke San Jacinto (21. apríl 1836), osemsto Texasanov a amerických dobrovoľníkov zabili okolo 6300 nepriateľských vojakov len za pätnásť minút. Straty na ich strane pritom činili len deväť padlých.32 Do zajatia sa dostal aj generál Santa Anna, ktorý pod hrozbou smrti uznal zvrchovanosť Texaskej republiky. Mexická vláda odmietla túto dohodu rešpektovať, avšak ozbrojený konflikt sa tým skončil.
Na jeseň 1836 bol práve Sam Houston zvolený za prvého texaského prezidenta. Zároveň sa väčšina voličov vyslovila za pripojenie k Spojeným štátom.33 Otázka Texasu medzi americkými politikmi vyvolávala protichodné postoje. Južanskí Demokrati vítali myšlienku jeho anexie, keďže by to v Kongrese rozšírilo ich zastúpenie, a teda aj rady zástancov otrokárstva. Naproti tomu Severania vnímali túto situáciu ako sprisahanie južanských otrokárov, keďže podľa mexických zákonov bolo otroctvo zakázané.34 Úradujúci prezident Andrew Jackson sa obával konfrontácie a preto odkladal uznanie nezávislosti Texasu do konca svojho funkčného obdobia.35
Otázka pričlenenia Texasu ostala nevyriešená až do 1. marca 1845, kedy Kongres schválil spoločnú rezolúciu za anexiu Texasu. Nový štát si ponechal právo na vlastníctvo všetkých verejných pozemkov. Rezolúcia v rámci dohody z roku 1820 zároveň potvrdzovala, že: „územia ležiace južne [...] od hranice Missourského kompromisu musia byť prijaté do Únie bez alebo s otroctvom, podľa mienky obyvateľov daného štátu.“36
[1] BARKER, Eugene C. The Life of Stephen F. Austin, Founder of Texas, 1793 – 1836. Austin : University of Texas Press, p. 25, 27.
[2] BARKER, Eugene C. The Life of Stephen F. Austin…, p. 31.
[3] BARKER, Eugene C. Austin, Step hen Fuller [online]. In Handbook of Texas Online. Austin : Texas State Historical Association, [cit. 2014-04-20].
[4] ich úlohou bolo propagovať prisťahovalectvo do oblasti kolónie. Za každých 200 privedených rodín získali ako odmenu 271 km2 pôdy (celková držba pôdy ale bola limitovaná).
[5] Avšak deti otrokov narodené na území Mexika sa stávali slobodnými po dovŕšení 14 roku. Zároveň sa zakazoval obchod s otrokmi. Pozri BARKER, Eugene C. Mexican Colonization Laws [online]. In Handbook of Texas Online. Austin : Texas State Historical Association, [cit. 2014-04-20].
[6] BARKER, Eugene C. The Life of Stephen F. Austin…, p. 69.
[7] HOFSTADTER, Richard – MILLER, William – AARON, Daniel. The United States : The History of a Republic. 2nd edition. Englewood Cliffs (NJ) : Prentice-Hall, 1967, p. 320.
[8] TINDALL, George B. – SHI, David E. USA. Praha : Lidové noviny, 1994, s. 263.
[9] BARKER, Eugene C. Austin, Stephen Fuller [online]. In Handbook of Texas Online. Austin : Texas State Historical Association, [cit. 2014-04-20].
[10] HARDIN, Stephen L. The Alamo 1836. Oxford : Osprey Publishing, 2001, p. 7.
[11] HENDERSON, Mary Virginia. Minor Empresario Contracts for the Colonization of Texas, 1825 – 1834. In The Southwestern Historical Quarterly. ISSN 0038-478X, April 1928, vol. 31, no. 4, p. 296.
[12] DAVIDSON, James West – LYTLE, Mark H. The United States : A History of the Republic. Englewood Cliffs (NJ) : Prentice-Hall, 1981. Prentice-Hall, 1981, p. 251.
[13] TINDALL, George B. – SHI, David E. USA..., s. 263.
[14] HENDERSON, Mary Virginia. Minor Empresario Contracts for the Colonization of Texas, 1825 – 1834…, p. 297.
[15] kolonisti postupne takto začali sami seba nazývať, miesto označenia „Američania“
[16] DAVIDSON, James West – LYTLE, Mark H. The United States : A History of the Republic..., p. 251.
[17] HENDSON, Margaret Swett. Turtle Bayou Resolutions [online]. In Handbook of Texas Online. Austin : Texas State Historical Association, [cit. 2014-04-20].
[18] TINDALL, George B. – SHI, David E. USA..., 1994, s. 263.
[19] HARDIN, Stephen L. The Alamo 1836..., p. 11.
[20] HARDIN, Stephen L. The Alamo 1836..., p. 7.
[21] BARKER, Eugene C. Declaration of November 7, 1835 [online]. In Handbook of Texas Online. Austin : Texas State Historical Association, [cit. 2014-04-20].
[22] DAVIDSON, James West – LYTLE, Mark H. The United States : A History of the Republic..., p. 252.
[23] HARDIN, Stephen L. The Alamo 1836..., p. 20.
[24] HARDIN, Stephen L. The Alamo 1836..., p. 21.
[25] TINDALL, George B. – SHI, David E. USA..., s. 263.
[26] HARDIN, Stephen L. Alamo, Battle of the [online]. In Handbook of Texas Online. Austin : Texas State Historical Association, [cit. 2014-04-20].
[27] HARDIN, Stephen L. Alamo, Battle of the [online]. In Handbook of Texas Online. Austin : Texas State Historical Association, [cit. 2014-04-20].
[28] GRONEMAN, Bill. Kimbell, George C. In Handbook of Texas Online. Austin : Texas State Historical Association, [cit. 2014-04-20].
[29] HARDIN, Stephen L. The Alamo 1836..., p. 35-36.
[30] HARDIN, Stephen L. The Alamo 1836..., p. 37.
[31] HARDIN, Stephen L. Alamo, Battle of the [online]. In Handbook of Texas Online. Austin : Texas State Historical Association, [cit. 2014-04-20]. Ušetrené boli ženy a deti.
[32] podľa novších výskumov mohol byť počet obrancov až 257. Pozri HARDIN, Stephen L. Alamo, Battle of the [online]. In Handbook of Texas Online. Austin : Texas State Historical Association, [cit. 2014-04-20].
[33] TINDALL, George B. – SHI, David E. USA..., s. 264.
[34] TINDALL, George B. – SHI, David E. USA..., s. 264.
[35] DAVIDSON, James West – LYTLE, Mark H. The United States : A History of the Republic..., p. 253. Len 61 z 6000 voličov sa vyslovilo proti pripojeniu.
[36] BROGAN, Hugh. The Penguin History of the United States of America. London : Penguin Books, 1990, pp. 304-305.
[37] BROGAN, Hugh. The Penguin History of the United States of America..., p. 305.
[38] § 2, Joint Resolution for Annexing Texas to the United States Approved March 1, 1845 (pozri príloha č. 6).
